Skoro identická situácia nastala aj v prípade malazijského lietadla. Najskôr veľké pohoršenie a poukázanie prstom na vinníka - proruských separatistov a poťažmo samotného Ruska. Neskôr, po odovzdaní čiernych skriniek holandským úradom, veľavravné ticho ohľadom vyšetrovania a dôkazov. Akási strašná podobnosť a zhluk náhod... Ako keby za týmto všetkým bol presný účel, ktorý svätí prostriedky. Veľmi dobre si spomínam na hŕbu chemických hlavíc v Iraku, ktoré boli dôvodom pre americkú agresiu do tejto krajiny. Nenašlo sa ani po toľkých rokoch vôbec nič. Dnes je tam občianska vojna, kde navrch majú islamskí extrémisti. Veľmi dobre si spomínam na Sýriu, kde minister zahraničných vecí USA John Kerry svet "kŕmil" stopercentnými dôkazmi o použití chemických bojových plynov zo strany Asada. Pritom hodnovernosť týchto televíznych záberov nikto doteraz objektívne nepotvrdil. Skôr je to naopak. Veľmi dobre si spomínam na skon "najväčšieho teroristu všetkých čias" Bin Ládina, ktorého americké komando po niekoľkoročnom urputnom hľadaní zabilo neďaleko Islamabádu, kde (ne)žil tento terorista v ústraní. Aby vzápätí Američania hodili jeho mŕtvolu do mora či oceánu, aby tak vraj zadosťučinili islamským tradíciám. A takto by som mohol pokračovať ďalej...
Nie som advokátom Ruska a Putina. Hľadám len zdravý rozum a nitky pravdy tam, kde nám mocní tohto sveta prinajmenšom nehovoria celú pravdu. Skôr som presvedčený, že nám vedome klamú... Nie sme predsa ovce, aby sme nevedeli rozlíšiť bielu a čiernu farbu na mapách tohto sveta.