Čo sa týka kvality informácií sme málo nároční - tentoraz v politike

Autor: Rudolf Fábry | 18.9.2014 o 11:41 | Karma článku: 3,24 | Prečítané:  560x

Už je toho naozaj dosť. Predtým než kohokoľvek odsúdia, platí pre neho prezumpcia neviny. A nič na tom nezmenia ani tie najväčšie antipatie voči nemu. V prípade Ruska to neplatí. To nielen mnohí predstavitelia EÚ, USA, ale aj mnohí zahraniční či slovenskí analytici odsúdili bez toho, aby na stôl položili aspoň jeden hodnoverný a nespochybniteľný dôkaz o anexii cudzieho územia, resp. vedení vojny s iným štátom (Ukrajinou). Krym sa rozhodol v referende, že chce byť súčasťou Ruska. Cez 90 percent ľudí hlasovalo za pripojenie sa k Rusku. Navyše tento polostrov bol historicky jeho územnou súčasťou, kým ho Chruščov „nepodaroval“ Ukrajine. Dôvody možno ležia na dne moskovskej vodky. Ide rovnako o nepochopiteľný akt, ako bol „predaj“ Aljašky. V tejto súvislosti si pripomeňme opačný, ale v podstate rovnaký príklad - Kosovo. Územie, ktoré „odjakživa“ patrilo Srbom. Jeho nezávislosť ako prvý štát hneď na druhý deň uznali, kto iný, ako USA. Týmto sa otvorila Pandorina skrinka. Čo v jednoduchej reči znamená, že skala sa stala špongiou a každý, ako mu to práve zištne vyhovuje, ju môže stláčaním formovať na svoj obraz. Možno, alebo s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote práve preto, tieto protiruské postoje (aspoň v našich končinách) má na „svedomí“ rok 1968. Ten, ako všetci vieme, sa zapísal do histórie sovietskou agresiou voči Československu, ktoré chcelo budovať socializmus s ľudskou tvárou. Odvtedy je aj Rusko, ako nástupnícky štát po ZSSR, vnímané ako štát, ktorý má naďalej územné a mocenské chúťky. Pričom je zaujímavé, že tieto územné záujmy sa nepripisujú Američanom a napríklad NATO (aby som si nebral stále do úst EÚ). Pozrime sa, kde všade majú vojenské základne trebárs Američania !? Nuž, niektoré sú umiestnené aj v tých štátoch, ktoré ešte nie tak dávno boli súčasťou sovietskeho impéria. Nepoznám žiaden relevantný dôvod prečo je tomu tak. Alebo radšej ani nie je potrebné po tom pátrať, pretože samotná táto skutočnosť hovorí za všetko. Povedzme si na rovinu: Toto je jeden z dôvodov, prečo Rusi sú v „strehu“ a vyjadrujú sa k ochrane svojich záujmov ako svetová veľmoc takpovediac polopatisticky. Jednoducho dávajú najavo, že vojenské manévre, ktoré sa konajú aj prakom nadostrel od Moskvy, znamenajú pre nich veľmi nepríjemnú situáciu, ak nie priamo bezprostrednú hrozbu. Keď som spomenul historický rok 1968, spomeniem aj rok 1961. V tomto roku bol svet blízko jadrovej katastrofe fatálnych rozmerov. Príčinou bola prítomnosť sovietskych rakiet na Kube, teda neďaleko od slnečnej Floridy. Táto provokácia takmer skončila katastrofou, ktorá by bola nezvratná. Aký je rozdiel medzi provokáciou z roku 1961 a tou súčasnou v podobe prítomnosti americkej armády pri ruských hraniciach, resp. bezbrehím rozširovaním sa EÚ !? Provokácia, nech jej tvorcom a aktérom je ktokoľvek, nikdy neprinesie konsenzus. Preto je zrejmé, že žiadne brnkanie na nervy, a tobôž jednej alebo druhej svetovej veľmoci, nemôže priniesť ukľudnenie situácie a pokoj. Naopak, každá takáto provokácia sprevádzaná manipulačnými ťahmi prináša zvyšovanie napätia, ktoré ide ruka v ruke aj so zhoršovaním ekonomických podmienok. Je pekné počúvať, že princípy slobody, demokracie či medzinárodného práva sú v určitých prípadoch nadradené ekonomickým záujmom. S týmto tvrdením je možné súhlasiť. Veď nie je nič krajšie, ako keď bojujeme za správnu vec napriek ťažkostiam, ktoré tento boj sprevádzajú. Vstúpme si do svedomia a povedzme si objektívne: Je možné len na základe kvantity "argumentov" jednej alebo druhej protistrany jednoznačne a seriózne odpovedať na všetky otázniky, ktoré vzišli z krízy východne od nás ? Tá strana, ktorá dáva hneď a zaraz všetky odpovede je ťažko vierohodná. Odpoveď totiž nie je to isté ako rukolapný dôkaz. Potrpme si na kvalitu získaných informácií, ako ju vyžadujeme napríklad pri každodennom nákupe potravín.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?